Výživa a prevencia onkologických ochorení

Autor: Monika Kolář | 5.11.2019 o 9:32 | (upravené 10.11.2019 o 13:51) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  818x

Nádorové ochorenia globálne spôsobujú jedno z ôsmych úmrtí – viac, než srdcovo-cievne choroby. Globálne zaťaženie onkologickými ochoreniami stúpa.

Predpokladáme, že do roku 2030 počet ľudí s onkologickým ochorením nadobudne viac než 21 miliónov nových prípadov a 13 miliónov úmrtí – hlavne vzhľadom na starnúcu populáciu. Globálne odhadovaný počet ľudí s nádorovým ochorením v roku 2012 dosiahol 32.6 milióna (!). Náklady na liečbu nádorových ochorení, mimoliečebné výdavky a stratu práceschopnosti do roku 2030 dosiahnu približne 458 miliárd dolárov. Zaťažujú pacientov, ich blízkych, miestne komunity i vládne výdavky, hlavne v krajinách s nízkymi príjmami.

Dobrou správou zostáva, že podľa World Cancer Research Fund (Svetového fondu pre výskum rakoviny) približne 40-tim percentám nádorových ochorení môžeme predchádzať dodržiavaním správnej životosprávy. Svetový fond pre výskum rakoviny je vedúcou neziskovou organizáciou zaoberajúcou sa globálnym výskumom prevencie nádorových ochorení. Združuje medzinárodne uznávané organizácie a vedcov, ktorí analyzujú dostupné vedecké štúdie a pomáhajú formulovať súvislosti medzi životným štýlom a rizikom vzniku rakoviny. V roku 2018 vydali svoj (v poradí tretí) globálny report – správu o súvislostiach stravovania, výživy, fyzickej aktivity a prevencie rakoviny. Ide o jeden zo súčasne najautoritatívnejších a najspoľahlivejších preventívnych reportov na svete. Tento článok ponúka jeho stručné zhrnutie. 

AKO SÚVISÍ VÝŽIVA, POHYB A PROCES VZNIKU RAKOVINY?

Rakovina nie je vo svojej podstate jediné ochorenie. Ide o súbor stovák klinických obrazov klasifikovaných podľa miesta vzniku (prsia, pankreas, hrubé črevo), tipu nádoru, mikroskopickej stavby a metabolickej aktivity. Rakovina občas pripomína chameleóna.

Spoločným znakom nádorových ochorení je nekontrolované správanie buniek charakterizované agresívnym delením a systematickým ničením orgánových štruktúr. Rakovinové bunky nevznikajú náhodou. Vznikajú z pôvodne zdravých buniek, ktorým sa takpovediac pokazila – zbláznila genetická informácia – obrovská molekula DNA (deoxyrybonukleová kyselina). DNA môžeme nazvať pomysleným “mozgom” každej bunky zodpovedným za jej správnu funkciu, rozmnožovanie a komunikáciu s organizmom. Zdravá bunka na šialenú – rakovinovú nekonvertuje sama od seba zo dňa na deň. Ide o zložitý, dlhodobý proces podmienený spoluhrou viacerých negatívnych faktorov (v organizme aj našom okolí) spôsobujúcich mutácie – neželané zmeny DNA. Bunky vyvinuli sofistikované mechanizmy obrany voči poškodeniu – mutáciám DNA. Denne zvádzajú statočný boj s nebezpečnými molekulami (voľnými radikálmi a škodlivinami), ktoré poškodzujú zdravú bunkovú štruktúru a metabolizmus.

Výživa – prísun energie a živín je dôležitá pre správnu funkciu a stavbu celého organizmu. Všetky potrebné látky pre biochemické procesy, vrátane kontroly delenia buniek a ich obranných mechanizmov, pochádzajú zo stravy. Ak neprijímame dostatok ochranných látok (napr. antioxidantov bojujúcich proti voľným radikálom) zo stravy, prijímame škodlivé látky (alkohol, údeniny), alebo máme rizikové metabolické nastavenie (zápalové markery pri obezite), zvyšuje sa v organizme riziko bunkového poškodenia.

Malý podiel nádorových ochorení (okolo 10 percent) pripisujeme genetickým mutáciám, ktoré jedinec priamo dedí po svojich rodičoch (tzv. onkogény). Jedinec s podedenými rakovinovými génmi nemusí automaticky ochorieť, žije však s vedomím vyššieho rizika. Predpoklad k malígnym (zhubným) tumorom môžu vytvárať i určité ochorenia (nepriamo) spojené s výživou. Ulcerózna kolitída (zápalové črevné ochorenie) napríklad zvyšuje neskoršie riziko rozvinutia karcinómu hrubého čreva. Riziko poškodenia buniek tiež stúpa s pribúdajúcim vekom.

DIÉTNE FAKTORY A RIZIKO VZNIKU RAKOVINY

Súčasné dôkazy hovoria, že menej než konkrétne, jednotlivé potraviny alebo živiny ovplyvňujú celkové riziko vzniku nádorových ochorení – pozitívne aj negatívne – skôr ucelené vzorce stravovania, užívania návykových látok (alkohol, fajčenie) a fyzickej aktivity. Súvislosti medzi výživou a nádorovými ochoreniami svojou komplexnosťou presahujú rámec jediného článku. Nasledujúce riadky preto ponúkajú len drobnú ochutnávku fascinujúco zložitých súvislostí.

Medzi najvýznamnejšie ochranné faktory prevencie nádorových ochorení patrí pravidelná konzumácia ovocia a zeleniny. Poskytujú dôležité vitamíny, minerálne látky tisíce fytochemikálií – špecifických zložiek jedlých rastlín, ktoré eliminujú tvorbu voľných radikálov alebo zabraňujú styku DNA so škodlivinami. Medzi fytochemikálie s preukázaným protirakovinovým účinkom patria karotenoidy, izotiokyanáty, flavonoidy a fenoly (prítomné hlavne v hlúbovitej a cibuľovej zelenine, bobuľovom ovocí, citrusoch, orechoch, semenách a strukovinách). Dlhodobý nízky príjem ovocia a zeleniny môže viesť k nedostatku folátu (kyseliny listovej) ako kľúčového faktora kontroly stability DNA (kyselinu listovú suplementujú tehotné ženy práve preto, že dôležito ovplyvňuje správne delenie buniek plodu). Chronicky nízke hladiny karotenoidov a vitamínov (A, C, E) podporujú v tele zápal a nestabilitu DNA. Na druhej strane – extrémne vysoké dávky beta-karoténu, niektorých vitamínov i kyseliny listovej z komerčných doplnkov stravy pôsobili v experimentálnych pokusoch prooxidačne a karcinogénne.
Rozdiel medzi liekom a jedom spočíva v dávke. Výživové doplnky nevynímajúc …

Mnohé štúdie poukazujú na súvislosť medzi sérovou koncentráciou selénu a zhubnými tumormi. Selén (nájdete v para-orechoch, rybách i vajíčkach) je kofaktor enzýmu glutatiónperoxidázy dôležitého pre ochranu pred oxidačným stresom. Diskutuje sa i zníženie rizika výskytu nádorových ochorení u (primeranej) suplementácie vitamínom D. Celkový príjem tukov môže súvisieť so vznikom obezity (pojednávané ďalej). Populácie s vyšším podielom mastných kyselín radu omega-6 na celkovom prívode tukov (Severná Amerika, Európa) mali vyšší výskyt kolorektálneho karcinómu (rakoviny hrubého čreva) v porovnaní s oblasťami s vyšším podielom omega-3 (Grónsko, Nórsko, Stredomorie).

Niektoré štúdie upozorňujú, že nadbytok železa z červeného mäsa zvyšuje riziko vzniku rakoviny hrubého čreva. Výskyt kolorektálneho karcinómu bol najvyšší u ľudí konzumujúcich nadmieru tukov a málo vlákniny. Vláknina skracuje čas pasáže hrubým črevom a zväčšuje objem stolice (znižuje kontaktnú plochu čreva pre styk so škodlivinami). Baktérie hrubého čreva vytvárajú pri vysokej ponuke vlákniny (skvasiteľného substrátu) mastné kyseliny s krátkym reťazcom pomáhajúce udržať bunky črevnej sliznice v dobrej kondícii.

Nadmerná dlhodobá konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov vedie u niektorých jedincov k zvýšenému riziku niektorých nádorových ochorení (vaječníky, prostata). Na druhej strane vápnik (aj z mliečnych výrobkov) v oddieloch hrubého čreva viaže potenciálne škodlivé prokarcinogénne látky (sekundárne žlčové kyseliny) a pomáha vylučovať ich stolicou.

Karcinogénne látky môžu vznikať prípravou a skladovaním potravín. Varenie mäsa pri vysokých teplotách (pečenie, grilovanie na otvorenom ohni “do spálena”) podporuje vznik heterocyklických amínov a polycyklických aromatických uhľovodíkov s mutagénnym účinkom na DNA. Škodlivé metabolity plesní (aflatoxíny a ochratoxíny) vznikajú pri nesprávnom skladovaní potravín (obilia, arašidov, pečiva, kávy, strukovín) vo vlhku a teple. Obyvatelia niektorých oblastí Afriky a Číny, kde podmienky skladovania potravín nebývajú vyhovujúce, zaznamenávajú zvýšený výskyt karcinómu pečene. Ochratoxíny navyše prestupujú do materského mlieka.

Vysoký obsah soli v mäsových výrobkoch môže vykazovať dráždivý vplyv na sliznicu žalúdka, spôsobiť zápal, atrofiu a obsadenie Helicobacter pylori (riziko rakoviny žalúdka). Nadmerná, dlhodobá konzumácia alkoholu podporuje vznik nádorového ochorenia viacerými mechanizmami: acetaldehyd – metabolit alkoholu je karcinogén u niektorých druhov buniek (napr. črevnej sliznice). Vyššia konzumácia alkoholu vedie k oxidačnému stresu zvýšenou produkciou reaktívnych foriem kyslíka, ktoré sú genotoxické a karcinogénne. Alkohol tiež pôsobí ako spoluhráč ďalších karcinogémov (napr. z tabaku), ovplyvňuje mechanizmy opravy DNA a podnecuje hormonálne zmeny (zvýšené hladiny hormónu estradiolu – spomenieme pri obezite). Každý druh nádorového ochorenia charakterizuje odlišný súbor preventívnych opatrení.

NADVÁHA, OBEZITA A RIZIKO VZNIKU RAKOVINY

Fyzická aktivita ovplyvňuje riziko vzniku rakoviny na viacerých úrovniach. Zlepšuje inzulínovú senzitivitu a redukuje hladiny inzulínu nalačno (inzulín je rastový faktor, ktorý môže podnecovať i rast nádorových buniek). Fyzická aktivita zlepšuje imunitné funkcie. Štúdie dokazujú, že primerané aeróbne cvičenie znižuje oxidačný stres a podporuje mechanizmy opravy DNA. Fyzická aktivita – prevencia nadváhy a obezity je podľa dostupných dôkazov jedným z najsilnejších faktorov prevencie rakoviny, dokonca takmer nadradený diétnym opatreniam.

Rakovina a obezita idú z fyziologicko-preventívneho hľadiska ruka v ruke. Globálne stúpajúci trend obezity koreluje s nárastom onkologických ochorení …

Nadváha a obezita podporuje v organizme chronický zápal. Zápalové procesy predisponujú špecifické nádorové ochorenia (gatritída a rakovina žalúdka, pankreatitída a rakovina pankreasu). Komplexné faktory na bunkovej, molekulárnej a metabolickej úrovni dokazujú súvislosť medzi trojicou výživa – (chronický) zápal – rakovina. Metabolické mechanizmy asociované s obezitou (hlavne zvýšené hladiny inzulínu, estradiolu a zápalových mediátorov) pôsobia proliferačne (podporujú rast buniek a potláčajú prirodzené samodeštrukčné mechanizmy poškodených buniek). Obezita je spájaná s metabolickým preprogramovaním v nádorových bunkách, preto majú väčšiu šancu metastázovať a podporovať neželanú vaskularizáciu – vlastné cievne zásobenie a nestabilitu genetickej informácie (molekúl DNA).

AKO PREDCHÁDZAŤ RAKOVINE V KAŽDODENNOM ŽIVOTE?

Svetový fond pre výskum rakoviny zdôrazňuje dôležitosť obmedzenia užívania tabakových výrobkov, nadmerného slnenia a prevencie infekčných ochorení. V rámci výživy prezentuje súbor 10-tich opatrení, ktoré globálne pomáhajú znížiť riziko nádorových ochorení.

1. Udržiavajte si zdravú telesnú hmotnosť (v pásme normy BMI). V roku 2016 malo globálne nadváhu alebo obezitu 1.97 miliardy dospelých plus 338 miliónov detí a adolescentov.

2. Buďte fyzicky aktívni. Celý život, vrátane staršieho veku. Pravidelná, primeraná fyzická aktivita znižuje riziko celkovej mortality. Pomáha predchádzať srdcovo-cievnym chorobám, vysokému krvnému tlaku, diabetu II. typu, metabolickému syndrómu i depresii. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dospelým každý týždeň aspoň 150 minút aeróbnej fyzickej aktivity v miernom pásme (napríklad prechádzku, bicyklovanie, domáce práce, prácu v záhrade, tanec, plávanie) alebo minimálne 75 minút intenzívnejšej, aktívnej aeróbnej aktivity (beh, rýchle plávanie, aerobik, tímové hry – futbal, basketbal).

3. Jedzte stravu s dostatočným obsahom ovocia, zeleniny, celozrnných obilnín a strukovín. Konzumujte stravu obsahujúcu dostatok vlákniny (odporúčanie 30 gramov na deň). Jedzte jedlo bohaté na rastlinnú stravu – aspoň 5 porcií (ekvivalent 400 gramov) rôzneho – pestrofarebného ovocia a zeleniny. Konzumujte celozrnnú ryžu, ovsené vločky, krúpy, výrobky z raže a žita. Dostatočný príjem vlákniny z plnohodnotnej – nefastfoodovej stravy tiež pomáha udržiavať zdravú telesnú hmotnosť.

4. Obmedzte pravidelnú konzumáciu fastfoodu a priemyselne vysoko spracovaných potravín bohatých na energiu (tuky, cukry a škroby). Podporujú nadmerný príjem energie (riziko obezity a metabolického sydrómu) vďaka atraktívnej chuti a ľahkej dostupnosti.

5. Obmedzte konzumáciu červeného mäsa a mäsových výrobkov. Ak jete červené mäso (hovädzie, bravčové, divinu, kozie, konské), obmedzte konzumáciu na maximálne 3 porcie týždenne (ekvivalent cca. 350 až 500 gramov v uvarenom stave). Jedzte absolútne minimum mäsových výrobkov (trvanlivých výrobkov z mäsa spracovaného solením, fermentáciou, údením).

6. Obmedzte konzumáciu nápojov s obsahom cukru. Nápoje s obsahom cukru sú tekutiny osladené pridaním voľného cukru – sacharózy, glukózovo-fruktózového sirupu, kukuričného sirupu, ale aj medu a cukrov prítomných v nápojoch prirodzene- v ovocných šťavách a koncentrátoch (kávové nápoje, ovocné džúsy, drinky). Dodávajú energiu, ale netíšia hlad, preto podporujú vznik obezity, diabetu II typu a zubného kazu u detí.

7. Obmedzte konzumáciu alkoholu. Napriek všeobecne tolerovanej hranici 30 gramov alkoholu (dva drinky denne) neexistuje minimálna bezpečná hranica príjmu. Niektoré štúdie poukazujú na znížené riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení a skorého úmrtia pri malých množstvách alkoholu – hlavne červeného vína s relatívne vysokým obsahom antioxidantu resveratrolu. Nadmerná konzumácia alkoholu jednoznačne koreluje s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení vrátane hypertenzie a tiež chorôb pečene (stukovatenie pečene, alkoholická hepatitída, cirhóza a zvýšené riziko pankreatitídy).

8. Neužívajte suplementy – doplnky stravy v prevencii rakoviny. Vysoké dávky doplnkov stravy sa neodporúčajú v prevencii nádorových ochorení. Toto odporúčanie sa vzťahuje na všetky doplnky stravy s výnimkou takých, ktoré cielene a zodpovedne predpísal zdravotnícky odborník v konkrétnych opodstatnených prípadoch (tehotenstvo, anémia, podvýživa). U zdravých ľudí s plnohodnotnou dostupnou zmiešanou stravou nie sú doplnky stravy potrebné. Extrémne vysoké dávky niektorých nutrientov (napr. Beta-karoténu u fajčiarov) môžu vykazovať škodlivý, prooxidačný účinok.

9. Pre ženy – matky : dojčite svoje dieťa, ak môžete. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie exkluzívne dojčenie prvých 6 mesiacov života a následne až do druhého roku ako doplnok pevnej stravy dieťaťa, pomáha matku chrániť pred vznikom rakoviny prsníka. Dojčenie tiež chráni dieťa pred nadváhou a podporuje imunitný systém.

10. Po prekonaní onkologického ochorenia naďalej rešpektujte vyššie uvedené pokyny a vyváženú životosprávu. Okolnosti, ktorým podliehajú ľudia s prekonaným onkologickým ochorením (po akútnom štádiu liečby), sú vysoko individuálne. Niektorým rakovina podmienila špeciálne výživové nároky – potrebujú pomoc pri prijímaní stravy, alebo ustáliť telesnú hmotnosť. Všetkým onkologickým pacientom by mala byť poskytnutá možnosť konzultovať svoj životný štýl – stravu a pohyb so špecializovanými odborníkmi.

 

BUDÚCNOSŤ VÝSKUMU RAKOVINY

Budúcnosť výskumu súvislostí výživy a vzniku nádorových ochorení stále čelí početným otáznikom. Potrebujeme pochopiť biochemické mechanizmy, akými jedlo a pohyb vplývajú na onkologické procesy v záujme podpory prevencie. Musíme dúfať, že pokročilé možnosti výskumu a liečby nám pomôžu zvrátiť globálny stúpajúci trend rakoviny a Deň narcisov bude predovšetkým príležitosťou pripomenúť si víťazstvo nad touto zákernou chorobou.

Informačné zdroje:

(1), (2) a vybrané kapitoly z knihy Výživa v medicíne a dietetika*

*affiliate odkaz podľa povolených ustanovení publikovania na blog.sme.sk / Zakúpením produktov (cez uvedený odkaz na Martinus.sk) bez akéhokoľvek navýšenia originálnej ceny podporujete moju publikačnú činnosť drobným príspevkom na tvorbu nového obsahu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?